Ako sa tvoril Večerníček
21. 9. 2009
Keď v Československej televízii vznikol v70. rokoch počas normalizácie formát Večerníčka, v štúdiách v Prahe a Bratislave založili redakcie na prípravu každodenných televíznych rozprávok s dobrým koncom.
Prvým slovenským animovaným Večerníčkom bol „Ako si mačky kúpili televízor" z roku 1965 podľa literárnej predlohy Jaroslavy Blažkovej.
Keďže základom mali byť literárne predlohy, zrodili sa televízne rozprávky Danka a Janka od Márie Ďuríčkovej, Čin-Čin od Ľudmily Podjavorinskej, príbehy Muška Svetluška od Ruda Morica a Meduška a Bračekovia - mravčekovia od Eleny Čepčekovej.
Spisovatelia mohli po úspechu Včerníčkov podľa ich rozprávok opäť vydávať svoje knihy, ktoré boli ilustrované autormi animácií. Tak sa preslávili ilustrátori ako Miroslav Cipár, Ondrej Zimka, Tomáš Čepek, Martin Slivka či Ondrej Slivka.
Trajterová spomína, že so spisovateľmi bolo niekedy ťažko sa dohodnúť, lebo nerozumeli, že televízny scenár nemôže byť iba prepisom knihy. „Literáti, aj keď zaslúžilí, nepoznali technológiu a možnosti animovaného filmu. Ich scenáre boli plné opisov a spravidla sa nedali v pôvodnej podobe použiť do krátkeho útvaru, akým bol Večerníček."
Režiséri často robili zmeny v scenári tajne, aby sa to dramaturg nedozvedel - a zadarmo. „Aj keď vznikol úplne nový scenár, ktorý potiahol film až po cenu na festivale, tantiémy za literatúru dostával doživotne autor pôvodného scenára," hovorí Trajterová.
Slovenská televízia v Bratislave doteraz vytvorila 260 večerníčkovských seriálov rôznymi technológiami - od kreslených filmov až po kombinácie bábkových a hraných. Spravidla mali okolo 10 častí, ale boli aj 100-dielne seriály ako Slimák Maťo a škriatok Klinček.